Chceš spriateliť?? Zapíš sa SEM

Mrknite SEM :)

Červenec 2012

Pozastavenie :)

23. července 2012 v 21:07 | Beatricce |  Blog
Ahojte, tak idem pozastaviť blog, pretože zajtra odchádzam na dovolenku do Turecka a prídem až 3.8., takže moc na nete nebudem. Aj keď tam majú wifi, ale nebudem ani obiehať, iba ak kuknem dáke novinky. A prosím vás, vynechajte ma zo všetkých kontrol a tak. Majte sa tu pekne a teším sa na vás neskôr :D Ahooooooooooj :D

Nickovo oh yeaaaah

14. července 2012 v 21:51 | Beatricce |  Photos
Pri tomto si trochu stíšte hlasitosť, pretože to Nickovo oh yeaaaaah je nozaj riadne :D


Joeovi je lepšie nedávať balóny :D

14. července 2012 v 21:43 | Beatricce |  Jonas Brothers
Pri spievaní Please Be Minemali naši chlapci zábavku- balóny :D Však to je jasné, že všetci majú radi balóny, ale Joe asi najviac. Ten ich tam skoro všetky popraskal, na čom sa dosť často smiali a zabúdali na pieseň :D no proste haluz :D


Joe- twitter

14. července 2012 v 10:29 | Beatricce |  News


Nový album už čoskoro! :D

14. července 2012 v 10:28 | Beatricce |  News
JB oznámili, že majú asi tak 10 piesní na nový album a hneď potom, ako vyjde, budú mať veľké svetové tunré! :D Dúfam, že prídu aj tu alebo do Česka, pretože to by som si nenechala ujsť :D

Joe Nick Jonas Recording Studio Picture

Joe Nick Jonas Recording Studio Picture

Nick hral golf

14. července 2012 v 10:25 | Beatricce |  News
Nick Jonas Playing Golf W/ Villa Blanco

Bez teba to nemá cenu

14. července 2012 v 10:00 | Beatricce |  Bez teba to nemá cenu
"Nick, kam ideš?" Spýtal sa ma Joe, keď som zletel dolu schodmi a nechtiac doňho vrazil.
"Za Maťou. O voľačom chce rozprávať." Nechal som už zvedavého Joea stáť v chodbe a vyšiel som von. Vybral som sa pešo, pretože park, v ktorom sa máme stretnúť je len kúsok od môjho domu.
Maťa tam už na mňa čakala. Sedela na lavičke a vyzerala dosť nervózne. Začínal som sa báť, o čom sa to chce rozprávať.
"Ahoj, láska," dal som jej pusu a sadol som si na lavičku.
"Nick, musím ti niečo povedať." Začala a ja som počúval.
"Sťahujeme sa naspäť na Slovensko."
"Prečo?"
"Otec sa tam musí vrátiť do prace. Tu pracoval dva roky a bolo to niečo ako školenie, takže stále pracuje na Slovensku a musí sa tam vrátiť."
"Ale veď ty si už dospelá, nemôžeš zostať tu?"
"Rodičia mi nedovolia. Nemám tu takmer nikoho."
"A čo ja?"
"To som sa ich tiež pýtala, ale oni ťa berú len ako keby si bol môj kamarát, takže ma tu nenechajú."
"To je strašné. Ale ako to vydržím? Bez teba to nejde. Budú nám musieť stačiť sms-ky a telefóny a občas ťa prídem navštíviť a..."
"Nie, Nick počkaj. Takto to dlho fungovať nebude. Asi spolu byt nemôžeme. Každý pôjdeme vlastnou cestou a možno si nájdeme lásku svojho života."
"Takže je koniec?" Spýtal som sa smutne.
"Áno. Zbohom." Začínali jej tiecť slzy po tvári, tak sa otočila a odišla.
Stal som tam ešte nejakú dobu a snažil som dať dokopy všetko, čo sa teraz stalo. Ani som to nedokázal pochopiť, ako je to možné. Veď ona je cely môj život. Nedokážem na ňu zabudnúť a nájsť si niekoho iného.
Začalo pršať, a tak som sa pobral domov. Kým som prišiel, bol som premočený do nitky, až zo mňa kvapkala voda. Vošiel som dnu a mama hneď vyskočila.
"Preboha, Nick, čo sa ti stalo?" Pozerala, aký som mokrý a ako zo mňa voda leje na podlahu.
"Odišla," odvetil som a šiel som sa hore usušiť. Prezliekol som sa do suchého a vlasy som si vyfénoval. Stále som na ňu myslel.
Vošiel som do izby a sadol som si na stoličku. Hneď nato niekto zaklopal.
"Áno?" spýtal som sa a dvere sa otvorili. Dnu vošla mama.
"Nick, čo sa stalo?" spýtala sa znova.
"Odišla," odpovedal som to isté, čo aj predtým.
"Kto? Maťa?"
"Áno. Musela sa vrátiť na Slovensko. Ja to nechápem. Jej rodičia si myslia, že sme len kamaráti a nechcú ju tu nechať."
"To je mi ľúto." Objala ma ako malé dieťa. A hneď mi bolo o kúsok lepšie. Lepšie, pretože mám okolo seba ľudí, ktorým na mne záleží, ale to nie je všetko. Chýba tu Maťa.
Mama odišla a ja som sa rozhodol trochu si pospať. Nemám na nič náladu.

Ubehlo niekoľko dní a ja som väčšinu času trávil vo svojej izbe. Vyšiel som len, keď som bol hladný. Inak som len stále sedel a pozeral do blba. Nikoho som nevnímal, keď mi niečo vraveli.
Aj dnes som ako inak sedel na zemi a pozeral na stenu. Do izby vošiel Joe. Sadol si ku mne a spustil.
"Aj mne chýba. Bral som ju ako sestru."
"Ale teraz je preč," zamrmlal som a sústredil som sa na pavúka, ktorý liezol po stene.
"Tak čo keby sme presvedčili jej rodičov, že ti na nej záleží?" Pozrel som ja Joea a hneď som vedel, že má v hlave nejaký plán. A mal som pravdu. Len čo mi ho vysvetlil, prvýkrát za niekoľko dní som sa usmial.

Dohodli sme sa, že ho začneme realizovať hneď na ďalší deň. Ja som s úsmevom na tvári sa šiel najesť a potom hneď spať, aby sa ostatní nevypytovali, prečo sa moja nálada zrazu zmenila.

Hneď skoro ráno sme šli na letisko. Lietadlo nám letelo o šiestej, takže sme museli skôr vstať. Joe ešte všetko vysvetlil rodičom, aby sa nebáli.

O šiestej večer sme pristáli na letisku vo Viedni a ku Mati nám trvala cesta z Viedne už len hodinu. Jej byt sme našli ľahko, a tak som sa vybral za ňou. Joe ma samozrejme nasledoval. Stihli sme to celkom rýchlo, pretože sme sa snažili vyhnúť fanynkám, a to sa nám podarilo.
Keď som stál pred jej dverami, začínal som sa trochu báť, ako to dopadne. Joe si to všimol a pobúchal ma po pleci.
"Neboj sa, braček, to zvládneš."
Dal som na jeho slovo a zaklopal som. Dvere mi otvorila Maťa.
"Nick, čo tu preboha robíš?" spýtala sa a nechápala, čo sa deje.
"Nedalo sa to vydržať. Keď ma pustíš dnu, všetko ti vysvetlím a aj tvojím rodičom."
"Tak fajn, poď ďalej. Ahoj Joe, rada ťa vidím." A pustila nás dnu.
"Aj ja teba." Odvetil Joe. Vošli sme dnu a mal som namierené do obývačky, kde som hneď zbadal Matiných rodičov.
"Dobrý večer," pozdravili sme s Joeom.
"Ahojte, chlapci, čo vy tu robíte?" privítal nás celkom milo jej otec.
"Prišli sme až sem, aby som vám povedal, čo všetko pre mňa vaša dcéra znamená. Keď odišla, nedokázal som na ňu zabudnúť. Nemohol som prestať na ňu myslieť, pretože ju milujem. A nedokážem si predstaviť svoj život s niekým iným ako s ňou." Usmial som sa na Maťu a čakal som, čo k tomu povedia jej rodičia.
"Nick, keď sme odchádzali, mysleli sme si, že je to len také malé pobláznenie. Ale až teraz si uvedomujem, že to bola chyba. Ty ju naozaj miluješ. A na ničom inom, ako na šťastí svojej dcéry mi nezáleží. A keď viem, že aj ona ťa má rada, tak vám v tom nemôžeme brániť." Povedala Matina mama a ja som bol strašne šťastný. Takže od rodičov povolenie mám. Teraz k hlavnej veci. Otočil som sa k Mati.
"Maťka, ani si nevieš predstaviť, aké bolo ťažké stratiť ťa. Uvedomil som si, že žiť bez teba nie je možné. Preto sa ťa pýtam, vezmeš si ma?" Kľakol som si a z vrecka som vytiahol krabičku. Otvoril som ju. Maťa sa pozerala s otvorenými ústami. Po nejakej chvíli sa ozvala.
"Nick, viem si predstaviť, čo to bolo. Ja som tiež sa s tým nevedela vyrovnať. Stratiť ťa bolo veľmi ťažké, takže hovorím áno." Usmiala sa a ja som bol práve vtedy ten najšťastnejší človek na svete.
Vyskočil som na nohy a konečne som ju pobozkal. Jej rodičia s Joeom nám tlieskali, ale ja som ju už nedokázal pustiť. Vedel som, že robím správne. Že budeme spolu navždy.

Together again 3

13. července 2012 v 10:00 | Beatricce |  Together again
Prišli sme do haly, ktorá už bola pripravená na náš koncert. Začali sme skúšať. Ešte na začiatku sa otec spýtal:
"V akom poradí budú nasledovať piesne?" Joe s Kevinom sa na seba pozreli a mykli plecom. Ja som vybral papier a podal som ho otcovi. Otec si všetky prezrel.
"Super. Takže si ich všetky vyskúšate po poradí." Ja som bol celý čas ticho. A piesne som úspešne zvládol, takže to je v pohode. Po skúške sme sa šli najesť a vrátili sme sa späť do haly.
Zatiaľ, čo sme sa pripravovali na koncert, nikto z nás nepočul jačať fanúšikov. A to sme mali šatňu dosť blízko. Obvykle to počuť veľmi, ale teraz nie.
Boli sme pripravení vyjsť na pódium. Stáli sme v zákulisí hneď pri pódiu a bolo počuť len rozprávanie. A nikto nejačal. S obavami som vyšiel na pódium. Joe s Kevinom zostali vzadu, čo som nechápal, ale ja som šiel ďalej. Vyšiel som na pódium a nechápavo som pozeral. Na každom koncerte je vypredané. Ale teraz tu bolo len asi polovica. Len čo ma zbadali, začali všetci hučať. Z každej strany som počul, ako na mňa kričia: Zobuď sa! Alebo Buď normálny! Ja som len pozeral a zamyslel som sa. Už aj vlastní fanúšikovia ma nenávidia! Všetko, čo bolo v médiách sa dozvedel celý svet a teraz ma všetci nenávidia.
A až teraz mi to doplo. Za toto všetko si môžem sám. To ja so všetkým ublížil. A preto ma nenávidia. Som ale blbec! A Joe mi chcel len dobre a skoro som mu ublížil. A Abbie, to ma snáď bolí zo všetkého najviac. Pokazil som nádherný vzťah. Ale stále ju milujem. A dúfam, že mi odpustí.

Stál som tam ako prikovaný. To je moja vina. A musím to všetko napraviť. Vzal som mikrofón a začal som rozprávať.
"Prosím vás, na chvíľu ma počúvajte! Chcem sa vám všetkým ospravedlniť za moje chovanie. Neviem, čo sa so mnou stalo, ale nezachoval som sa pekne. Ublížil som vám, a to ma mrzí. A chcem, aby ste mi teraz odpustili. Sľubujem, že sa už takto nebudem nikdy chovať." A myslel som to úprimne.
Po tomto mojom ospravedlnení sa celá hala rozjačala. Oni mi odpustili! To som si vydýchol. Ale ešte musím spraviť jednu vec.
Utíšil som fanúšikov a zas začal rozprávať.
"Ale najviac, čo ma mrzí je, že som ublížil svojej rodine. A oni mi chceli len pomôcť. A dúfam, že mi taktiež odpustia. Pretože sú to najlepšie, čo si môžem priať. A nechcel by som o nich prísť." Pozrel som sa do zákulisia a strašne ma potešilo, že na ich tvárach boli úsmevy. A na jednej aj slzy...
Všetci vyšli za mnou na pódium a dali sme si jedno obrovské rodinné objatie. Bol som šťastný. Už nikdy nechcem urobiť takúto chybu. Pozrel som na Joea.
"Prepáč mi to. Myslel si to dobre, ale ja som ťa neposlúchol. Si ten najlepší brat." Usmial som sa na Joea a nasledovalo bratské objatie. Pozreli sme na mamu a tá až plakala šťastím.
"Ja som na vás tak pyšná." Zasmiala sa a my s ňou. Okolo nás boli počuť len blesky fotoaparátov a krik fanúšičiek. Zobral som mikrofón a začal rozprávať k fanynkám:
"Čo by ste povedali na koncert? Predsa kôli tomu sme tu. A ešte raz vám ďakujem." Všetci začali jačať a konečne sa mohol začať koncert. Zvládli sme ho skvele, aj vďaka pocitu, že je všetko po starom.
Spomenul som si na jednu dôležitú osobu: Abbie. Pozeral som po fanynkách, ale nikde som ju nevidel. Po niekoľkých piesňach som zobral mikrofón.
"Je tu ešte jedna dôležitá vec. Asi zo všetkých najviac som ublížil jednej osobe. Určite nechápe, že prečo. Vlastne ani ja neviem. Všetko som robil ako zmyslov zbavený. Ale ja som to tak nemyslel. Abbie?" spýtal som sa s dúfaním, že je niekde tu. Zrazu som ju zbadal. Došla pod pódium a bodyguardi jej pomohli vyjsť hore. Ja som k nej prišiel a chytil som ju za ruku.
"Abbie, prepáč mi to. Ja som nevedel, čo robím. Myslel som len na seba. Aj keď doteraz nechápem, prečo som ťa opustil. Milujem ťa a rozísť sa s tebou bola najväčšia chyba v mojom živote. Odpustíš mi?" Čakal som s dúfaním, že mi odpustí.
"Áno," usmiala sa na mňa. V tej chvíli som bol ako v nebi. Všetko bolo tak, ako má byť. A hlavne to, že sme s Abbie znova spolu ma teší. Už ju nikdy neopustím.

Happy end J

Prosím o hlas :D

12. července 2012 v 19:47 | Beatricce |  Me
Prosím vás vééééééľmi o hlas TU. je to dôležité. Hlas rada oplatím :)

Together again 2

12. července 2012 v 10:00 | Beatricce |  Together again
Joe
Prišiel som domov a hneď som zamieril do Nickovej izby.
"Héééj, kto ti sem dovolil vojsť?" kričal na mňa Nick krátko potom, ako som mu vletel do izby.
"Musíme sa porozprávať." Sadol som si na stoličku a Nick nahodil naštvaný výraz.
"Nick, toto už nie je normálne. Zmenil si sa. Chováš sa ako nejaký idiot. Ako celebrita. Predsa sme sa dohodli, keď sme začali s kapelou, že aj keď budeme slávni, budeme sa chovať normálne."
"Pche. Čo teba do toho?" odfrkol Nick.
"Nielen mňa, ale všetkým sa to nepáči. A hlavne Abbie. Ako si sa s ňou mohol len tak rozísť? Predsa ste boli šťastní. Tak čo sa stalo?"
"To je moja vec. Môžem si robiť, čo chcem."
"To myslíš vážne? Len tak, pre nič za nič zničíš vzťah? To ti príde normálne? Tak sa konečne uvedom! Všetko nebude len tak, ako to ty chceš. Musíš myslieť aj na druhých."
"Vieš čo, Joe? Daj mi pokoj. Vypadni!"
"Ešte som neskončil," postavil som sa pred neho. Nickov naštvaný výraz dokazoval o všetkom. Je tvrdohlavý a nechce si to pripustiť.
"Choď preč! Ja ťa tu nepotrebujem." Bol čoraz naštvanejší.
"Nejdem. Za prvé: bývam tu. A za druhé: chcem ti pomôcť. Lebo skončíš zle. Tak už konečne, prosím ťa, dostaň rozum!" Toto už Nicka úplne napálilo. Vyskočil na mňa a už ma chcel udrieť. Ale ešteže mám rýchle reflexy a som silnejší. Ľahko som ho dal dole a držal som ho pri zemi. Nick sa stále metal, ale ja som ho udržal.
"Nick, prestaň! Čo ti už vážne šibe? Veď ty si blázon!" kričal som na neho.
Medzitým vybehla hore celá rodina. Otec sa našťastie do toho vložil a Nicka ukľudnil. Ja som sa už na to nemohol pozerať. Došiel som k záveru: Nick sa totálne, ale načisto zbláznil.

Vošiel som do izby a zavolal som Abbie.
"Ahoj Joe, tak ako?" spýtala sa zvedavo, len čo to zodvihla.
"Ani sa nepýtaj. Ja už neviem, čo s ním máme robiť. Snažil som sa mu pomôcť, ale Nick si stál len za svojím a potom sa na mňa naštval a chcel ma zmlátiť. Ale našťastie som ho dokázal udržať, takže som celý."
"Ach," vzdychla a chvíľu bolo ticho. "Myslíš, že ešte bude v pohode?"
"Ja neviem. Možno sa časom uvedomí. Len ho necháme, aby to nedopadlo ako pred chvíľou."
"Dobre. Zavolaj mi, ak by sa dačo zmenilo."
"Ok. Maj sa." A zložil som telefón. Zajtra máme koncert, takže som zvedavý, ako dopadne.

Nick
Oni ma proste nechápu. Toto je môj život. A všetci tu robia scény, že sa chovám ako idiot. Ešte aj noviny sú plné článkov typu "Nick Jonas sa zbláznil". Čo s tým všetci majú?

Zobudil som sa ráno s pocitom, že dnes máme koncert. Konečne! Už mi chýbalo, ako stojím na javisku a všetky fanúšičky sa idú zo mňa zblázniť. Veľmi sa teším. Len dúfam, že zas budú všetci do mňa vŕtať. A nech, ja to budem ignorovať. Budem sa plno sústrediť na koncert.

Zišiel som dole na raňajky, kde už všetci sedeli za stolom. Sadol som si za stôl a všetci na mňa pozreli.
"Dobre ráno sa povie," začal do mňa zas vŕtať Joe. Ja som naňho zazrel a venoval som sa raňajkám.
"Nick, počúvaj. Nikto z nás nechce, aby si sa takto choval. Ale očividne sa ťa nedá presvedčiť, ale chcem, aby si na dnešnom koncerte podal plný výkon. Predsa nechceš, aby ťa fanúšikovia začali nenávidieť? Tak ťa prosím, aby si sa na koncerte správal normálne." Poučoval ma otec.
"Fajn," povedal som a pokračoval v jedení. Potom už bolo len ticho. Dojedol som a šiel som sa nachystať, lebo o polhodinu máme skúšku. Zatiaľ som premyslel, v akom poradí budú nasledovať piesne.
Zobral som papier s piesňami a zišiel som dole.

Proste pravda :D

11. července 2012 v 15:12 | Beatricce |  News
Toto som už oskenovala dávnejšie, ale som to sem zabudla dať :D :D ja viem, toľko vecí zabúdam :D ale je to skvelé :D

4. zospodu je najkrajšie medzi všetkými :D

New dess :D

11. července 2012 v 14:58 | Beatricce |  Blog
Takže som nastavila nový dess, vytvoril som ho už dávnejšie a len teraz som si naň spomenula :D tak čo naň hovoríte?

Together again 1

11. července 2012 v 10:20 | Beatricce |  Together again
"Zbohom," povedal potichu a odišiel.
Ostala som tam stáť ako prikovaná. Prečo ma opustil? Chcela som vedieť aspoň jeden dôvod. Ale on mi nepovedal ani slovo. Len povedal: je koniec, a to bolo všetko. Ale ja ho milujem. Nechcem ho stratiť. Ešte dodnes bol úplne normálny. A teraz, ako keby ho vymenili. Boli sme spolu asi 7 mesiacov. 7 nádherných a dokonalých mesiacov. Usmievala som sa stále, keď som ho videla, alebo len počula jeho meno: Nick. A teraz to už nedokážem. Rozíde sa a je koniec...

"Abbie, si to ty?" počula som z izby mamin hlas, len čo som vošla dnu.
"Áno," odpovedala som neprítomne a šla som rýchlo do svojej izby, len aby som sa vyhla ďalším otázkam. Len čo som zavrela dvere, začala som plakať. Cítila som sa taká sama. Aj keď mám okolo seba veľa priateľov, ktorých mám rada, chýba mi niekto iný. Niekto, koho milujem. Aj keď sa na mňa vykašľal, milovať ho neprestanem.

Do večera ležím na posteli a pozerám na strop. A pritom stále myslím na Nicka. Čo som mu spravila, keď sa so mnou rozišiel? Nebol šťastný? Ublížila som mu? Niektorí mi hovorili, že pre mňa nie je ten pravý, lebo je slávny. A slávni ľudia bývajú často namyslení. Ale Nick taký nie je. Jemu nikdy sláva nestúpla do hlavy. Aj jeho bratia, Joe, Kevin a Frankie sú ako obyčajní ľudia. A to sa mi na nich páči. Preto mám celú ich rodinu veľmi rada. Sú ako moja ďalšia rodina.
Zaujímalo ma, či sa niečo nezmenilo. Sadla som za počítač a hľadala som nejaké novinky o Jonasoch. Ale nič sa nezmenilo. Vzdala som to a šla som si niečo zobrať najesť a hneď som šla spať. Smútok veľmi unavuje.

O týždeň neskôr
Za celý týždeň som sa snažila nespomenúť si na Nicka. Ale bolo to ťažké. Stále ma to trápilo. Ani som nedvíhala mobil Joeovi ani Kevinovi. Chcela som mať na chvíľu pokoj.

Keď mi bolo aspoň trochu lepšie, rozhodla som sa ísť na malú prechádzku do parku, aspoň nech som trochu na vzduchu, pretože celé dni som ani pätu nevytiahla z izby.
Obliekla som sa, trochu upravila, aby sa okoloidúci ľudia nenaľakali, že čo to tu za strašidlo chodí, a šla som von. Nejakú polhodinu som chodila a v parku som si na chvíľu sadla na lavičku.
"Abbie?" ozval sa za mnou nejaký hlas. Naľakala som sa, pretože som bola ešte stále zamyslená. Otočila som sa a zbadala som za mnou Joea. No fajn. A teraz sa určite dozviem niečo o Nickovi.
"Ahoj," povedala som neprítomne.
"Čo sa deje? Ani si mi nedvíhala. Keby si videla Nicka. Ten je ako vymenený. Len hovorí o tom, aký je šťastný, že je sám a úplne sa zmenil. Chová sa ako nejaká namyslená celebrita. Už mi lezie na nervy." Joe sa striasol a sadol si ku mne.
"To vážne? Ja som celý týždeň rozmýšľala, že ako to mohol urobiť. Ani mi len dôvod nepovedal. A on sa začne chovať ako úplný cvok." Vzdychla som a ponorila som tvár do dlaní. Joe ma objal a držal ma, kým som sa neukľudnila.
"Ja viem, nikomu z rodiny sa to nepáči, ako keby mu úplne preplo. Musíme s ním dačo spraviť." Hovoril mi Joe. Ja som sa ukľudnila a pozrela som na Joea.
"Čo vymyslíme?" spýtala som sa potichu.
"Neviem, ale určite to len tak nenecháme." Joe začal rozmýšľať, ako Nicka napraviť.
Nevedeli sme, čo s ním, ale Joe sľúbil, že sa s ním porozpráva a dačo vymyslí. Ja som mu chcela tiež pomôcť, ale na rozmýšľanie nemám silu.
Joe sľúbil, že večer zavolá, ako to dopadlo. Nakoniec sme každý šli domov.

Together again- úvod

11. července 2012 v 10:19 | Beatricce |  Together again
Takže, je tu taká kratšia 3-dielová ff-ka, s ktorou som bola v SONFF, takže ju sem pridávam. Každý deň bude ďalšia časť, takže tá posledná tretia bude v piatok a potom sem dám ešte jednu jednodielovku takisto z tej súťaže. Dúfam, že sa vám bude páčiť a prvú časť dám hneď :)

Promo video k "Married to Jonas"

11. července 2012 v 10:11 | Beatricce |  News
Zaujímavé :D



Joe na kolotoči :D

11. července 2012 v 10:06 | Beatricce |  News
OMJ:D :D :D :D ako malé deti :D :D


+fotka Joea s Darrenom Crissom, ktorú niekto upravil a pridal srdiečka, takže to vyzerá ako keby mali rande :D

Joe Jonas Darren Criss Date Photos Fake

Kevin v Live with Kelly

6. července 2012 v 21:32 | Beatricce |  News
Všetky videá v celom článku :)


Nick v Starbucks

6. července 2012 v 21:19 | Beatricce |  News
Nick Jonas Very Hot Green Shorts Pictures


Joe pre Bench

6. července 2012 v 21:17 | Beatricce |  News
Joe Jonas Bench Model Beauty Pictures

Joe Jonas Bench Model Beauty Pictures