Chceš spriateliť?? Zapíš sa SEM

Mrknite SEM :)

Duben 2011

Prázdniny s Jonas Brothers 11

25. dubna 2011 v 14:10 | Beatricce |  Prázdniny s Jonas Brothers
Ďalší deň sa chalani nasťahovali späť k nám.Po dlhej dobe sme si všetci štyria vyšli na prechádzku. Rozprávali sme sa a chystali sa prejsť cez prechod pre chodcov. Čakali sme, kým prejdú všetky autá, aby sme mohli prejsť. Išlo veľa áut. Ale keď zrazu, dakto strčil zozadu do Nicka a sotil ho na cestu. Ale auto nestihlo zabrzdiť a prešlo ho.
"Nick!!" zvrieskla Tina a bežala k nemu. Tiekli jej potoky sĺz, ale mne tiež. Ležal tam v bezvedomí a bol celý od krvi.
"Brácho, vydrž," hovoril mu Joe a tiež mu vyšla z oka slza. Zavolala som sanitku, ktorá po piatich minútach prišla. Naložili Nicka a odviezli do nemocnice. My sme sa vrátili domov a Martin nás tam odviezol. Celú cestu som utešovala Tinu, lebo sa z toho všetkého zrútila. V čakárni sme sedeli dosť dlho. Nick už bol na sále vyše dvoch hodín. Skoro som zaspala, keď sa otvorili dvere a Nicka prevážali na izbu.
Doktor nám začal rozprávať: "Ľavú ruku má pomliaždenú. Nohy sú v poriadku. Kolesá mu cez ne neprešli. Má slabší otras mozgu, ale nebojte sa, pamäť sa mu nestratí."
Všetci sme si vydýchli.
"Môžeme ho vidieť?" spýtala sa rýchlo Tina.
"Áno, za chvíľu by sa mal prebrať."
"Ďakujeme," povedali sme. Kdesi tamsi, Tiny už nebolo. Tá už bola pri Nickovi. S Joem sme sa na seba usmiali a šli za nimi.
Vošli sme do izby a Nick ešte spal. Tina sedela pri ňom. Pozrela na nás a usmiala sa. My sme si k nej prisadli a pozerali na Nicka. Zrazu sa prebral.
"Ahojte všetci," povedal trochu ešte omráčene.
"Ahoj zlato," usmiala sa Tina a chytila ho za ruku.
"Ako sa cítiš brácho?" "Celkom fajn, len ma trochu bolí ruka."
"Doktor nám povedal, že ju máš pomliaždenú. Ale bude to v poriadku." Zaškerila som sa na Nicka.
"To je dobré," pousmial sa Nick a Tina mu dala bozk.
Boli sme tam ešte asi pol héodinu a potom sme sa pobrali domov. Už bolo neskoro večer, tak sme šli spať.
Ďalší deň sme znova boli pri Nickovi. Vyzeral lepšie ako včera a doktor vravel, že zajtra ho pustia domov. Chvíľu sme tam sedeli a potom sme šli na obed do reštaurácie. Všetci traja sme sa nasmiali a aj najedli. Potom sme si ešte zašli do mesta. Boli sme po obchodoch si doplniť šatníky. A Joe ako pravý gentlemean, nám to všetko zaplatil. Keď sa nám tie tašky do rúk nezmestili, išli sme domov. Ale samozrejme nás cestou začali fotiť novinári. A nám nezostávalo nič iné, ako bežať rýchlo preč.
Domov sme došli celí zadychčaní a unavení.
"Uufff, to teda bolo," snažila sa rozdýchať Tina.
"Aspoň, že sme ich už stratili z dohľadu." Joe položil všetky tašky na zem. Všetci sme sa išli osprchovať, aby nás to nabilo a potom sme zišli dole. V kuchyni som si našla odkaz od rodičov.
"Zlatíčka, aby ste len tak doma nesedeli, tak vám dám prácu. Prídeme domov až neskoro večer. Mama"
A bol tam priložený zoznam úloh. Keď som videla, čo tam všetko je, skoro som spadla na zem. Aj tak sme už boli dosť unavení a ešte k tomu to všetko postíhať.
No čo už, dali sme sa do práce. Joe pokosil trávnik a vyčistil bazén, ja som povysávala dom a celý ho upratala a Tina poliala všetky kvety a spravila nám večeru. Keď sme si unavení sadli k stolu, večeru sme zhltli a potom si ľahli von na lehátka. Krásne zapadalo slnko. Ešte sme chvíľu rozprávali a išli spať.
Hneď ráno sme išli po Nicka. Videla som, že sa Tine zdvihla nálada, keď už s Nickom mohla byť. Prišli sme domov a oni niekam zmizli.
"Nech si idú. Aspoň aj my môžeme byť sami." Povedal Joe a zhodil ma na gauč. A začal ma bozkávať. Bola som ako v siedmom nebi. Vedela som, že ho nemusím prerušovať pri jeho práci, lebo Tina s Nickom budú kecať minimálne hodinu a zvyšok rodiny príde večer.
Joe teraz prešiel k môjmu krku. Tam sa mi to hrozne páčilo. A asi takto sme strávili zvyšok dňa.

Prázdniny s Jonas Brothers 10

18. dubna 2011 v 15:51 | Beatricce |  Prázdniny s Jonas Brothers
Joe
Je mi hrozne smutno za Trace. Celé dni len sedím a pozerám na stenu. Vidno, že aj Nick je z toho na dne. Som na seba naštvaný. Keby nebolo tej sms-ky, boli by sme práve teraz s Trace šťastní. Ja ju milujem. Ale neviem, či aj ona mňa. Tieto dni sú najhoršie. Cítim sa úplne na dne.
Sedeli sme s Nickom na izbe a nikto nevydal ani hlások. Z premýšľania nás vyrušilo klopanie na dvere. Kto by len nás chcel vidieť? Pomyslel som si. Nick šiel otvoriť. Pred dverami stáli Tracyini rodičia. "Ahojte," povedala trochu vážnym tónom jej mama. "Dobrý deň," odzdravili sme sa jej a Nick ich pustil dnu. Ukázal som im, nech si sadnú. Po chvíľke ticha Tracyin otec spustil. "Nedá sa na to pozerať. Vidno, že aj vy sa trápite. Ale Trace s Tinou sú ako bez života. I cez to všetko vás milujú." "Aj my ich milujeme. Ale bojíme sa, že by už s nami nechceli byť," povedal Nick sklesle. "Nechceme o ne prísť." Dokončil som. "Tak treba niečo urobiť aby videli, že ich stále milujete. Spravte verejný koncert a my ich tam dotiahneme. Môžete sa im priamo pred verejnosťou ospravedlniť." Povedala jej mama. S Nickom sme prikývli a Tracyiny rodičia odišli. Pozrel som na Nicka. "Majú pravdu. Urobme to čo najskôr. Bolo už neskoro večer, tak sme išli spať.
Hneď skoro ráno sme začali vybavovať koncert. Naplánovali sme ho na ďalší deň. Zavolali sme aj Tracyinym rodičom.

Trace
Všetky dni sú hrozné. Myslím stále na Joea. Moji rodičia nás vezmú do Bratislavy, aby sme toľko nesedeli zavreté doma. Šli sme hneď ráno. Boli sme v obchodoch a po pamiatkach. Cítila som sa trochu lepšie. Aspoň chvíľu som nemyslela na Joea. Bol skoro večer a rovno z reštaurácie nás niekam viezli. Došli sme pred veľkú budovu, kde bývajú koncerty a divadelné predstavenia. Viedli nás dnu a cestou som si všimla veľkú tabuľu. Keď som zazrela, že nás vedú na koncert Jonas Brothers, chcela som sa hneď otočiť. Zbadala to aj Tina a tiež chcela ujsť. Ale ocino s bratom nás zachytili a ťahali dnu.
Miesta sme mali hneď v prvom rade. Rodičia odišli niekam inde, ale my sme nemohli ujsť. Najali si onchranárov, ktorí dávali na nás s Tinou pozor, aby sme im neušli. Skleslo sme si sadli a čakali. Tina medzitým spustila: "Prečo nám to robia? Aj tak je nám mizerne a teraz ešte horšie." Ja som len prikývla, Keď v tom vyšli chalani na pódium. Inokedy priam vybehnú, ale teraz sa tam len dovliekli. Hrali niekoľko piesní, aj keď väčšina fanúšičiek postrehla, že nie sú úplne v pohode. Po niekoľkých piesňach sa ujal slova Joe. "Asi ste si všimli, že nám nie je najveselšie. Vtedy sme s Tinou zbystrili. Joe pokračoval. "Môžeme si za to sami, pretože sme ublížili tým, ktorých milujeme. A je nám to veľmi ľúto." Pritom stále pozerali na nás. Začali spievať pieseň. Bola asi nová, pretože som ju ešte nepočula. Bola o mne a Tine. Bola o tom, ako nás veľmi milujú a nechcú nás stratiť. Vtedy som si uvedomila, že o nás ešte stále stoja. Videla som, že sa už aj Tina škerí na Nicka, tak som sa usmiala na Joea. On mi úsmev opätoval a obaja zišli z pódia dole. Chytili nás za ruky a vytiahli hore. "Chceme len povedať, že vás stále milujeme a nikdy sme milovať neprestali." Začal rýchlo Nick. A Joe dokončil: "A tým aj oficiálne potvrdiť pred verejnosťou, že sú to naše priateľky. Usmiala som sa na Joea a dala mu pusu. Všetci nás fotili, ale nám to nevadilo. Skončil sa koncert a my sme šli s chalanmi do ich šatne. Tam ma Joe silno objal a zašepkal do ucha: "Prepáč mi to všetko. Veď vieš, že ja ťa veľmi milujem." Ja som ho ešte silnejšie objala. "To viem." A začali sme sa tam bozkávať. Vedeli sme, že je tam aj Tina a Nick, ale keď sme na nich jedným okom pozreli, už ani okolie nevnímali. Tak sme tam tak chvíľku stáli a potom prišli moji rodičia. "Áááá, vy ste takí zlatí." Usmiala sa mama. Spolu sme zašli domov, kde som po takom peknom dni ihneď zaspala.

Prázdniny s Jonas Brothers 9

6. dubna 2011 v 14:24 | Beatricce |  Prázdniny s Jonas Brothers
Ráno ma zobudila hra na gitaru. Rýchlo som zbehla dole a videla Joea hrať na gitare a na moje prekvapenie, aj spievať. Joe si ma všimol a usmial sa:,,Dobré ránko. Píšem pieseň." Ja som objala Joea a povedala:,,Tvoj hlas mi veľmi chýbal." Pobozkala som ho a usmiala sa:,,Zahraj mi tú pieseň." Joe sa usmial a začal hrať. Medzitým zišli dole Tina a Nick. Keď Joe dohral začal Nick hovoriť:,,Páni, Joe, to je skvelá pieseň." Zadivila som sa, že sa už aj Nickovi vrátil hlas práve keď aj Joeovi. Tina sa na mňa zaksichtila a Joe ma objal. ,,Toto moje zlatíčko ma inšpirovalo." ,,Óóó," dala som mu obrovský bozk a Tina zahlásila:,,A ty mi kedy napíšeš pieseň?" a pritom zazrela na Nicka. ,,No to mi najprv musíš dačo dať." Nick sa naškeril a Tina ho pobozkala. ,,Stačí?" ,,No neviem," chytil Tinu za ruky a začal ju bozkávať. Pozrela som sa na Joea a obaja sme sa pobrali preč.
Deň prebehol ako kažsý iný. Večer som zišla dole a na stole našla Joeho mobil. Namiesto toho, aby som mu ho zaniesla, začala som mu čítať sms-ky. Ale jedna mi úplne zmenila náladu. Bola ešte zo začiatku leta, keď prišli ku nám chalani. Joe si tam písal s Nickom o tom, že o nás súťažili, ktorý si vybere Tinu a ktorý mňa. Vtedy som si uvedomila, že celý tento románik bol len súťaž. Slzy sa mi nahrnuli do očí a mala som chuť ísť Joeovi vlepiť facku a vynadať. Ale najprv som musela ísť za Tinou.
Tina

Sedela som pri počítači, keď v tom mi niekto zaklopal na dvere. Šla som teda otvoriť a pred dverami stála Trace so slzami v očiach. ,,Trace, čo sa stalo?" pustila som ju do izby a Trace si sadla. Ja som si sadla ku nej a Trace začala ešte viac plakať. Objala som ju. ,,Čo sa stalo?" Trace mi podala mobil. ,,Je Joeov. Prečítaj si to. " Začala som čítať a v tom som začala plakať. "Ako nám to mohli urobiť?" Trace ma objala a ja som zahlásila pomezdi slzy. "Najradšej by som im teraz vynadala." "A kto nám v tom bráni?" pozreli sme sa s Tinou na seba. Obe sme sa vybrali za nimi. Obaja boli dole. Hľadali Joeov mobil. "Niekde tu musí byť." Hundre si Joe a obaja s Nickom hľadajú. "Hľadáš toto?" povedala s hnevom Trace a hodila Joeovi mobil. A ja som pokračovala. "Takže my sme pre vás len súťaž, hej?" začala som na nich kričať. Chceli sme utiecť, ale chytili nás za ruky. Lenže my sme sa vytrhli a utiekli do izby. Boli sme v izbe u Trace. Oni stáli za dverami a búchali na ne, aby sme otvorili. Lenže my sme zamkli a sadli si na zem. Potoky sĺz nám tiekli a chalani nám stále búchali na dvere. No po čase to vzdali a odišli do izieb.
Na ďalší deň sme s Trace zišli dole. Na stole bol odkaz. Trace ho zobrala a začala čítať. "Je nám veľmi ľúto, čo sa stalo. Tá sms-ka už neplatí. Vtedy sme sa len dohadovali, ktorí z nás bude s vami. Ale to bolo ešte pred tým, než sme vás lepšie spoznali a než sme sa do vás stihli zamilovať. Určite nás už nechcete vidieť, tak sme odišli do hotela do druhého mesta. Ale myslite na to, že vás stále milujeme. Joe a Nick
Keď Trace dočítala, obe sme sa hrozne rozplakali. Totižto aj my sme ich veľmi milovali a aj milujeme. Len nevieme, že či ešte o nás dve stoja.
Takto prešli aj ďalšie dni. Obe sme boli veľmi smutné. A aj Traciných rodičov to trápilo.